23. 11. 2004 bola v diskusii s podpredsedom vlády Pál Csákym na chat.sme.sk reč aj o jazykoch v Európskej únii a o esperante. Pretože Slovenská esperantská mládež s niektorými vyjadreniami p. Csákyho nemôže súhlasiť, rozhodli sme sa zaslať mu list nasledujúceho znenia:
Vážený pán podpredseda vlády,
zaujala nás diskusia s Vami, ktorú priniesol svojim používateľom portál http://chat.sme.sk. Dovoľte, aby sme k niektorým Vašim vyjadreniam vyslovili svoje stanovisko.
OTÁZKA: Akú dôležitosť prikladáte zápasu za jazykovú a kultúrnu rovnoprávnosť?
HOSŤ: Jazyková a kultúrna rôznorodosť je celoeurópska hodnota. Som presvedčený o tom, že najviac nositeľov Nobelovej ceny práve preto pochádza z Európy, pretože jazyková rôznorodosť robí z človeka bytosť kreatívnu a otvorenú. Som presvedčený o tom, že na základe týchto hodnôt aj občania Slovenska majú obrovskú šancu aj v európskom kontexte.
STANOVISKO SKEJ: Jazyková i kultúrna rovnoprávnosť i rôznorodosť by mali byť zachované. Mali by byť – ale nie sú. (Stačí sa prejsť po uliciach centier miest ako Bratislava či Praha – z každého „rohu“ sa na človeka valí jazyková hegemónia najsilnejšieho jazyka. – ako príklad môže poslúžiť premenovanie reštaurácie „Slovenská krčma“ na „Slovak Pub“ alebo spoločnosti „Slovenské telekomunikácie“ na „Slovak Telecom“.) Doteraz sa v dejinách vždy presadzovali jazyky najmocnejších národov. Možno práve v dnešnej dobe, v dobe posilňovania a rozširovania Európskej Únie, zdôrazňovania a hľadania „európskej identity“ prišiel čas na otvorenú diskusiu k jazykovej politike: Treba jasne a nahlas vysloviť, či budeme podporovať politiku faktického ‚jazykového imperializmu‘, alebo sa pokúsime hľadať nové riešenia v súlade so zásadami ‚jazykovej demokracie‘.
Zabúda sa na to, že jazyk má dve rovnako dôležité funkcie: okrem toho, že je to nástroj komunikácie, je aj tvorcom identity. Na túto tému odporúčame do Vašej pozornosti článok „Európska identita v skratke“ od Z. Tišljara
OTÁZKA: Čoraz viac pracovných miest v inštitúciách Európskej únie je vyhradených pre ľudí, ktorých rodným jazykom je angličtina (‚English mother tongue only‘: viď zoznam 1000 náborových inzerátov na www.lingvo.org/diskriminacio). Môže byť podľa Vás esperanto dobrým riešením proti jazykovej diskriminácii v oficiálne 20-jazyčnej Európskej únii?
HOSŤ: Obávam sa, že esperanto nemá šancu stať sa novým univerzálnym jazykom Európy. Zdá sa, že každý občan Európy, bude musieť ovládať minimálne tri jazyky. Jeden celoeurópsky jazyk, jazyk svojho štátu, respektíve regiónu a jazyk bližšieho regiónu, resp. jazyk materinský. Viacjazyčnosť bude celoeurópska požiadavka.
STANOVISKO SKEJ: Vo svojej odpovedi neponúkate žiaden konkrétny spôsob, akým odstrániť diskrimináciu na etnickom/jazykovom základe, na ktorú upozorňujeme v prvej časti našej otázky. Projekt „všeobecnej trojjazyčnosti“ je príliš vágny a jeho realizovateľnosť závisí od jeho konkrétnej podoby.
V prvom rade nie je vôbec jasné, ktorý jazyk má byť „celoeurópskym jazykom“. V prípade akceptovania ľubovoľného národného jazyka na túto pozíciu by sme prípustili doživotnú diskrimináciu našich občanov (ak nepredpokladáme, že by sa ním stal jeden z jazykov, ktorými od narodenia hovoria občania Slovenskej republiky) a katastrofálny vplyv na jazykovú situáciu na Slovensku i v celej Európe.
Naučiť všetkých Európanov dva cudzie jazyky (na dobrej úrovni!) sa javí skôr ako zbožné želanie, než ako reálna vízia, ak si uvedomíme úspešnosť jazykového vyučovania na (nielen) našich školách (ktorá je z veľkej časti podmienená lingvistickými vlastnosťami vyučovaných jazykov).
Nezdieľame Vaše obavy o šance esperanta: esperanto je v praxi vyskúšaný model, ktorý v komunite svojich hovoriacich zabezpečuje medzinárodnú komunikáciu rovnoprávnu, priamu a všeobecnú: komunikácia prostredníctvom esperanta je realizovaná jazyková demokracia. Keďže znalosť esperanta priaznivo pôsobí na vyučovanie ďalších cudzích jazykov, je esperanto kľúčom k mnohojazyčnosti. Mnohojazyčnosť, jazykovú ekológiu a rovnoprávnu komunikáciu spoločenstvo esperantistov nehlása ako hmlisté vízie budúcnosti: tieto ciele sa nám darí napĺňať tu a teraz.
Je to najmä preto, že esperanto je vďaka svojim vnútorným lingvistickým vlastnostiam „optimalizované na cudzojazyčného používateľa“ a rozdiel medzi rodeným a nie rodeným hovoriacim je minimálny alebo žiaden.
Neexistuje negatívny dôkaz, ktorý by vyvracal možnosť prevziať tento model a aplikovať ho vo väčšom meradle (napr. Európska únia). Na to je potrebné len politické rozhodnutie.
OTAZKA: EÚ podporuje výuku približne 30 jazykov prostredníctvom rôznych programov (Lingua, Socrates, atď.). Podporujete zahrnutie esperanta medzi jazyky podporované týmito programami?
HOST: Principiálne áno, ale esperanto podľa mňa nemá veľkú šancu na univerzálne použitie.
STANOVISKO SKEJ: Oceňujeme deklarovanú podporu, prekvapuje nás však druhá časť vašej odpovede, ktorá je v rozpore s našimi osobnými skúsenosťami. Esperanto používame, mnohí z nás denne, na komunikáciu s ľuďmi z desiatok rozličných krajín. Napriek tomu, že mnohí z nás ovládajú niekoľko ďalších cudzích jazykov, esperanto v praxi pre nás zostáva najúčinnejším prostriedkom komunikácie. Aj keby sa esperantu nedostalo podpory oficiálnych inštancií, stále zostáva z kultúrneho i jazykovedného hľadiska nanajvýš zaujímavým projektom. Za zmienku stojí aj fakt, že v apríli 2004 europoslanci hlasovali o návrhu talianskeho poslanca Dell’Albu preskúmať použitie esperanta ako mostového jazyka pri tlmočení v Európskom parlamente. Z 280 prítomných poslancov 120 (=43%) hlasovalo za.
ZÁVER
Jazyková politika je veľmi háklivá téma (zrejme práve preto sa jej doteraz všetky EÚ predsedajúce štáty — napriek prísľubu o jej otvorení — vyhýbajú). No veríme, že práve dnes a práve tu (v rozširujúcej sa EÚ) nastal čas na otvorenú diskusiu na túto nanajvýš aktuálnu tému.
Oceňujeme, že práve Vaša politická strana, vážený pán podpredseda vlády, ako jediná pred voľbami do Európskeho parlamentu odpovedala na náš dotazník zameraný na jazykovú politiku.
S potešením sme tiež zaznamenali, že Národný konvent o budúcnosti Európy (konkrétne jeho IX. pracovná skupina: Jazyková politika v rozširujúcej sa Európe) tejto problematike venuje náležitú pozornosť, a dúfame, že správcovia vecí verejných budú zasa venovať svoju pozornosť jej záverom.
EÚ už má svoju hymnu, vlajku, menu, hranice a čoskoro i ústavu. No nemá spoločný jazyk (preto si Európania ani nemôžu spolu zaspievať svoju hymnu, preto sú bankovky EURO nemé — bez textu). Možno konečne prišiel čas vybrať si na nadnárodnú komunikáciu jazyk neutrálny, jednoduchý a efektívny.
Predtým, než posúdime riešenia nejakého problému, treba ich preskúmať — to je vo vedeckom svete úplne prirodzená vec. V prípade medzinárodného jazykového problému sa to však doteraz tak robilo len zriedka. Preto žiadame Európsku úniu, aby namiesto apriórneho odmietania seriózne a nestranne posúdila všetky varianty, vrátane použitia medzinárodného jazyka esperanto.
Vážený pán podpredseda vlády, ďakujeme Vám za pozornosť, ktorú ste nášmu stanovisku venovali, a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu. Dúfame, že sa Európe podarí v duchu hesla „Spolu v rozmanitosti“ napokon nájsť riešenie komunikačného problému, ktoré umožní Európanom hovoriť jedným hlasom a zároveň zachová jazykovú a kultúrnu diverzitu, ktorá je odjakživa bohatstvom tohoto kontinentu.
So srdečným pozdravom
Peter Baláž predseda SKEJ