Press "Enter" to skip to content

KKPS

Koncom októbra som sa vďaka SKEJ a projektu o Rodovej rovnosti mohla zúčastniť víkendového podujatia KKPS v Holandsku. Nakoľko som do Amsterdamu priletela už v skoré piatkové ráno, mala som pred sebou pekných pár voľných hodín, ktoré som využila na spoznavánie a vychutnávanie si atmosféry tohto mesta.

Popoludní nasledoval presun do miesta diania, malebného mestečka nazvaného Lunteren. Po prvotnom strachu, či zvládnem vystúpiť na správnej zástavke, sa ma zmocnil príjemný pocit toho, že s pomocou Google maps budem za 29 minút v cieli. Bohužiaľ, nie vždy je cesta tak jednoduchá, ako vyzerá online. Po miernom blúdení po lese medzi chatkami a jemných prejavoch zúfalstva som po takmer dvoch hodinách chodenia narazila na ďalších, podobne stratených esperantistov. V skupine idú predsa veci ľahšie, tak sme so šťastím našli tú správnu cestu a po chvíľke si už vychutnávali teplú večeru v spoločnosti ďalších esperantistov.

Na druhý deň sme začali pracovne, diskutovaním o projekte. Bol nám predstavený základný koncept a pravidlá. Spoločne sme sa pustili do plánovania toho, čo spravíme na ďalších esperantských podujatiach, ktoré budú súčasťou projektu a ako by sme si predstavovali ideálny priebeh projektu či už po obsahovej alebo organizačnej stránke. Aby sme sa vedeli s danou problematikou lepšie stotožniť, tak si pre nás Paulínka a Ariel pripravili prezentáciu a cvičenia týkajúce sa danej témy. Rozdelili nás do skupín, v ktorých sme hľadali riešenia na bežné problémy, s ktorými sa organizátori nielen esperantských podujatí dennodenne stretávajú. Cieľom bolo pochopiť, čo znamená spraviť podujatie tzv. prístupné pre každého, bez rozdielu.

Popoludní sme sa presunuli do centra mestečka na oslavu 100. výročia smrti Zamenhofa, vypočuli si pár poučných prednášok od významných esperantistov a koncert skupiny Kajto, ktorá nám zahrala tradičnú holandskú hudbu obohatenú o zaujímavé texty. V príjemnej nálade sme sa presunuli späť a niektorí odvážlivci sa začali chystať na večerný Halloweensky bál. Musím uznať, že masky boli vydarené a niekedy bol veľký problém určiť, kto sa za danou maskou skrýva. Tie najlepšie masky si s úderom polnoci zaslúžene odniesli pár cien.

Nedeľné dopoludnie bolo rovnako ako v sobotu venované projektu, a to už konkrétnejšiemu plánovaniu toho, čo v rámci projektu zorganizujeme v priebehu budúceho roka v Taliansku a Španielsku, a celé to zakončíme na jeseň u nás na Slovensku. Na projekte bude ešte veľa práce, ale každý zo zúčastnených má v sebe silnú motiváciu a odhodlanie vydať zo seba to najlepšie a obohatiť samotný projekt a tých, čo sa na ňom zúčastnia.

S rozdelenými úlohami a s dobrým pocitom sme sa po nie veľmi výdatnom obede začali zberať každý vlastnou cestou. Odchádzala som z Holandska síce hladná (vypočítať koľko jedla bude potreba po všetkých nebola práve silná stránka tohto podujatia), uzimená (nejak som nepočítala s tým že v lese je na konci októbra už dosť zima), ale s pocitom dobre odvedenej práce, plná stretnutí s inšpiratívnymi ľudmi a zaujímavými konverzáciami.

Byť v centre takéhoto projektového plánovania bolo veľmi obohacujúce – bolo skvelé dostať možnosť byť pri zrode niečoho, čo sa ešte len formuje, vytvára a zlepšuje. Účasť na projektových stretnutiach môžem jedine odporučiť, či už ako účastník alebo priamo prispieť k organizácii. Je sa na čo tešiť! 🙂

Veronika Mihaldová

One Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *