Máme za sebou druhú časť (zo štyroch) projektu o efektívnej komunikácií. Tento raz sa to odohralo na podujatí PEKO v Belgicku. Zúčastnila som sa ho ja spolu s našou reprezentantkou v RmS, Veronikou Mihaldovou.
Musím povedať, že to začalo rozhodne zaujímavo. V piatok dopoludnia sme prileteli na letisko Charleroi, kde nás čakala milá pani, ale bohužiaľ sme sa nestretli a nakoniec sme k nej museli ísť taxíkom (je to na dlhé rozprávanie). Ukázala nám poriadnu belgickú pohostinnosť. Dala nám skvelý obed a ešte aj vyspať vo svojej posteli, keďže sme boli naozaj unavené. Potom nás odviezla už na samotné podujatie, kde sme sa ako prvé vybalili v izbe a navečerali (áno zase jedlo, s Verčou rady papáme).
Ešte v ten večer začal náš tréning v oblasti marketingu. Na začiatok sme sa zoznámili so všetkými ďalšími účastníkmi. Boli tam ľudia z Talianska, Španielska a Turecka. Vo svete Esperanta stretnete ľudí zo všetkých kútov sveta. Následne začala prezentácia a rôzne praktické úlohy. každý mal vytvoriť krátko video s tromi vetami o tom, prečo máme radi Esperanto. Pre mňa osobne to bolo naozaj náročné. Človek s mojou trémou nezvláda kamery ľahko, ani tú vo vlastnom mobile. Každopádne sa mi to podarilo, ale našťastie sme to nikomu ukazovať nemuseli.
Na druhý deň tréning pokračoval a bol veľmi zaujímavý. Ani mi nevadilo, že som za tak krásneho počasia sedela vo vnútri (nebojte sa, aj von nás pustili). Na viac sa k nám pripojili ďalší účastníci z Belgicka, Nemecka a Francúzska. Snáď som na nikoho nezabudla. Pokračovali prezentácie z predchádzajúceho dňa a opäť na nás čakali zaujímavé úlohy. Jednou z nich bolo argumentovanie pre a proti Esperantu vo dvojiciach. Tí, čo boli za, jednoznačne vyhrali. Veď Esperanto je skvelé. Ďalej sme sa vyskúšali vcítiť do človeka, ktorý sa po prvýkrát stretáva s týmto jazykom a vytvoriť k tomu empatickú mapu. Mali sme si predstaviť čo vidí, počuje, čo si o tom myslí, a ako na to zareaguje. Podobných úloh bolo naozaj mnoho.
Počas prestávok sme mali možnosť porozprávať sa s účastníkmi PEKO. Boli to veľmi sympatickí ľudia na čele s Verdaj Skoltoj. Ide o skupinu hlavne mladých esperantských skautov a ich prítomnosť bola vskutku osviežujúca. Večer sme zas mali príležitosť ochutnať skvelé belgické pivo či už to obyčajné, bio, alebo špeciálne vyrobené práve pre toto podujatie.
V nedeľu dopoludnia sme tréning dokončili. Jednou zo záverečných úloh bolo nacvičiť si verejný prejav. Rozprávali sme o tom ako nám Esperanto zmenilo život. Opäť to bolo na kameru, takže netuším, ako som to zvládla. Každopádne, bolo zaujímavé pozorovať, ako rozdielne boli naše príbehy. Niektoré prejavy sa ma naozaj dotkli.
Nakoniec nás čakala už len rozlúčka o odchod. Bolo to smutné, ale odniesli sme si nové vedomosti, skúsenosti a priateľov. Rozhodne to za to stálo a povzbudzujem Vás k tomu, aby ste sa na ďalšiu časť projektu prihlásili aj Vy. Ak teda môžete, samozrejme.
Veronika Mihaldová