V polovici apríla sa v dome slovenského esperantského archívu, v slovenskej dedinke Plevník-Drienové, konalo prvé oficiálne stretnutie neoficiálneho zoskupenia ĈeSKEJ. Počas víkendu sa v pohodovej nálade stretlo dokopy 21 ľudí zo 7 krajín, tak dlhoroční známi ako aj nové, zaujímavé tváre. Okrem nachádzania nových priateľov a utužovania už existujúcich priateľstiev bola v programe aj turistika, spoznávanie miestnych gastronomických zariadení, zaúčanie sa v dedinských remeslách a keď sa našiel nejaký čas tak aj triedenie materiálov v archíve. ĈeSKEJ sa tak postupne mení z nápadov niekoľkých hláv na skutočne fungujúcu záležitosť.
Stretnutie sa oficiálne začalo v sobotu 16.4. ale viacerí prišli už v piatok k večeru. V sobotných nočno-ranných hodinách mala prísť trojčlenná delegácia z Poľska (študenti študujúci v poľskom Vroclave, pôvodom však z Poľska, Ruska, Kazachstanu a Holandska), ako sa však neskôr ukázalo, delegácia mala členov až päť. Keď dorazila aj skupinka z Brna a druhá vlna Pražákov, archív už praskal vo švíkoch. Na jednej strane nám síce bolo veselšie, ale na druhej sme rozmýšľali kde sa vlastne vyspíme. Archív je totiž v klasickom dedinskom rodinnom dome a veľký priestor zaberajú samotné knihy.
V sobotu ráno, keď poľská skupina ešte dospávala precestovanú noc, sa začalo s prácami. Niekto rúbal drevo do kachlí, niekto triedil a do počítača zapisoval dokumenty. Najviac práce bolo na povale, kde sa triedila literatúra faktu. Medzi najrôznejšími knihami sa našli aj perly ako napr. prehľad sexuálnych polôh, Gorbačovove prejavy alebo príručka pre včelárov.
Po obede sa niekoľkí vydali na prechádzku do neďalekej Manínskej tiesňavy. Atmosféra počas prechádzky bola družná, účastníci rýchlo našli mnoho spoločných tém a spriatelili sa. Avšak nedlho po príchode Brnenskej a druhej Pražskej skupiny sa zopár ľudí muselo pobrať domov. Z vtedy sa zachoval veľmi výstižný výrok: „Prečo to najlepšie odchádza práve keď to najlepšie prišlo?“ Ešte sme stihli spraviť spoločnú fotku (nanešťastie bez poľskej skupinky, ktorá sa vtedy nevedno kam vytratila) a už sme mali prvé odchody. Pravda, trochu pozdržané Peťovým autom, ktoré tiež chcelo ostať 🙂 K večeru sme sa húfne pobrali na návštevu miestneho gastronomického zariadenia, avšak do najbližšej krčmy sme sa nezmestili ani na stojáka. Našťastie nás náš hostiteľ Ľubo zaviedol do ďalšej, v ktorej sme strávili celý zvyšok večera. Poľská skupina nás opustila ešte v pohostinstve lebo ráno skoro vstávali. Návrat do domu sme si niekoľkí „skrátili“ nočnou prehliadkou dedinky, bol to výborný čas na rozprávanie si strašidelných príbehov. V nedeľu ráno v tichosti odišli už spomínaní Poliaci a nedlho po nich, počas hlbokej noci o 7 hodine, aj Pražáci. Posledná skupina odchádzala až po obede, lebo sme najprv zameškali a potom sme sa blbo dohodli na ceste. Vrátili sme sa domov a ostali nám len pekné spomienky na tento pohodový víkend.
Čo je ĈeSKEJ?
Na jeseň roku 2009 sa začala rodiť myšlienka spojenej českej a slovenskej esperantskej mládežníckej organizácie. Názov mal byť spojením názvov terajších krajinských organizácií: ĈEJ (Česká esperantská mládež) a SKEJ (Slovenská esperantská mládež) – teda ĈESKEJ (Česko-Slovenská esperantská mládež, prípadne Česká a Slovenská esperantská mládež). Myšlienka sa postupne vyvíjala a vlastne sa vyvíja naďalej. Plány na úplné spojenie organizácií však rýchlo padli z praktických dôvodov. Nateraz ĈeSKEJ viac-menej označuje len blízku spoluprácu medzi našimi organizáciami a prejavuje sa napríklad vo vzájomnom podporovaní projektov a podujatí a v spoločných stretnutiach. Viaceré veci o ĈeSKEJ sa riešia v jej facebookovskej skupine. ĈeSKEJ bola oficiálne vyhlásená na silvestrovskom podujatí JES na prelome rokov 2009/2010, teraz v Plevníku sa uskutočnilo prvé stretnutie. Či sa budú spoločné mládežnícke stretutia konať každoročne sa ešte uvidí, v každom prípade má ĈeSKEJ výborný začiatok.