Počas júlového Svetového esperantského kongresu vo Vilniuse našli aj mladí svoje miesto v programe tohto najväčšieho a najvýznamnejšieho esperantského podujatia.
Na začiatku kongresu bol mládežnícky program trochu chaotický a akoby ukrytý – iba nemnohí vedeli, že sa koná a hlavne kde sa koná. Po malej osobnej reklame a tiež zlepšení informovania sa mládežnícky program rozbehol a každým dňom pribúdalo ľudí, ktorí sa nielen zúčastnili, ale aj do programu prispeli.
Hlavným miestom programu bola hromadná ubytovňa, budova vzdialená od kongresových priestorov iba 200 metrov cez ulicu. Tu sa dalo lacno ubytovať (v jednej veľkej skupine v telocvični), v tej istej budove však bola aj väčšina mládežníckeho programu. Chvályhodná je už snaha urobiť program aj pre mladých (na kongrese v Götenburgu sme si ho z väčšej časti museli urobiť sami) a tento čin je hodný nasledovania aj na budúcich kongresoch. (Pravdupovediac, diskusia o potrebe programu pre mladých počas svetových kongresov zabrala celý čas podkomisie pre mládež. Zúčastnilo sa jej cca 20 mladých, ktorý prejavili o tému skutočný záujem a vo veľkom do diskusie prispevali.)
Program pre mladých bol pestrý: uskutočnili sa výlety (veľmi zaujímavým bol napríklad cyklistický výlet, výlet do Trakai, Kemave…), diskotéky, škola litovských národných tancov, ručné práce (tvorba origami, vyrábanie papierových drakov…), premietanie filmov s esperantskými titulkami (Animatrix, Hodiny…), prednáška o E@I (áno aj o 24:00 je možné prednášať a neuspať pritom všetkých poslucháčov)…
Okrem programu mimo, sa časť mládežníckeho programu uskutočnila aj priamo v kongresových priestorov: išlo o stánok TEJO/E@I/ILEI, kde sa počas týždňa dalo niečo dozvedieť o týchto organizáciách, prihlásiť sa do ktorejkoľvek z nich, zobrať si informačné materiály, nálepky… Ďalším bodom programu bolo prezentácia TEJO (veľmi dobre, až majstrovky zvládnutá dobrovoľníkom TEJO Martinom Minichom a teraz už bývalým tajomníkom TEJO Aleksom Kadarom).
Ostáva len dúfať, že aj taliansky organizačný tím bude pokračovať v rovnakom štýle a bude myslieť na mladých, ktorí sa síce počas kongresov zaujímajú aj o „sériózne“ veci, ale chcú sa aj zabaviť v tom čase, keď staršia generácia oddychuje. (Je dobré vedieť, že pre mladých sa čas počas esperantských podujatí delí nie na dve, ale tri časti: denný, večerný a nočný program.) Chvályhodná by bolo aj snaha o priblíženie oboch skupín (tento fenomén priepasti medzi mladými a dospelými v niektorých krajinách a kultúrach vôbec neexistuje a je dokonca nepochopiteľný) pomocou spoločných programov a väčšej pozornosti záujmom a potrebám mladých ľudí…
Program pre mladých bol počas kongresu vo Vilniuse zaujímavý a plodný a určite obohatil hlavný program. Srdečná vďaka litovskému tímu, ktorý sa staral o nás mladých: Aline, Frankovi, Olge, Jolote, Indré, Aisté…
(Prevzaté z Revuo Esperanto, september 2005)