Medzi 10. a 17. júlom 2004 sa v ruskom regióne Vladimir, v areáli detského relaxačného centra „Berjozka“ neďaleko mesta Kovrov uskutočnil jubilejný 60. Medzinárodný mládežnícky kongres (IJK – Internacia Junulara Kongreso). Hlavnou kongresovou témou bolo „Internacie, June, Kune“ (medzinárodne, mlado, spoločne) a kongres bol skutočne hodný tohto hesla. Zúčastnilo sa približne 360 mladých z 27 krajín. A program? Vynikajúci!!! Hlavným problémom bol nedostatok času, pretože súčasne prebiehalo niekoľko zaujímavých a dôležitých bodov programu. (Napríklad pre mňa bolo ťažké byť aj na zasadnutí TEJO, kde som prezentoval SKEJ ako žiadateľa o prijatie za členskú organizáciu TEJO a zároveň (ale na inom mieste) organizovať seminár.)
Na nudu sa určite nikto nemohol sťažovať. Chcem poďakovať celému organizačnému tímu, ktorý sa až obdivuhodne o všetko postaral a výrazne prispel k bezproblémovému prežitiu IJK.
Moja účasť sa skladala z dvoch častí a) oddychovej a b) pracovnej. Čo každá z nich obsahovala?
a) Oddychová (zábavná)
- stretnutie so starými priateľmi (je ich veľa) a spoznanie nových (tiež ich bolo dosť)
- čiastočné spoznanie a pozorovanie ruskej kultúry, správania, krajiny, myslenia
- učenie sa ruských tancov 🙂
- divadelný festival, koncerty, čajová slávnosť, diskotéky…
b) Pracovná
- pomoc s organizovaním seminára pre učiteľov esperanta – „Flugiloj de malfacila vento“ s aktívnou účasťou.
- účasť na zasadnutí TEJO, kde som prezentoval SKEJ ako novú členskú organizáciu TEJO a následne moje menovanie za člena výboru typu A
- účasť na „Festivale kultúr“ – reprezentoval som Slovensko
- prezentácie E@I, odbornej sekcie TEJO, a jej projektov
Obe časti sa mi podarilo zvládnuť a správne naplniť. Čas síce chýbal pre obe, ale tomu sa si pri podobných podujatiach nedá vyhnúť. Napriek tomu sa mi podarilo toto všetko:
- Seminár uspel a zaujal
- SKEJ sa stala členskou organizáciou TEJO
- Ja som sa stal členom výboru TEJO typu A
- Prezentácia Slovenska bola úspešná (niektorí sa niečo nové dozvedeli o malej krajine v srdci Európy, niektorí o Slovensku počuli prvýkrát)
Vynikajúcou stránkou tohoročného IJK bola aktívna účasť účastníkov. Hralo sa divadlo, spievalo, prednášalo, prezentovalo a tak spoločne vytváral program. Aj pozitívny ruský vzťah ku kultúre (spevu a hrám) napomohli tomuto IJK stať sa jedným z najlepších.
Čo ešte dodať? Možno už iba jediné: podujatia tohto druhu majú takú atmosféru (vytvorenú samotnými účastníkmi), na ktorú sa celý rok nezabúda a navždy ostáva „zapichnutá“ v srdci. A ak by nebodaj niekto z účastníkov zapochyboval o myšlienke esperanta, stačí aby znova (aspoň v myšlienkach) navštívil IJK.
To najdôležitejšie na záver: v roku 2005 sa 61. IJK koná v poľskom meste Zakopane – celkom pri hraniciach zo Slovenskom. verím, že sa tam uvidíme a zvýšime slovenskú účasť na IJK.
P.S.: Nerobte si starosti s vekom – dôležitý je stav duše, nie dátum zapísaný v rodnom liste! Veď aj na IJK pri Kovrove sa zúčastnili esperantisti od 3 do 70 rokov.