Na svojom prvom IJK (Medzinárodnom mládežníckom kongrese) som sa zúčastnil minulý rok v Kovrove (Rusku). Mojím prvým skutočným IJK však bolo tohoročné, pretože som okúsil oveľa viac medzinárodnosti, ako vtedy v Rusku (no áno, pretože som Rus). Napriek tomu boli Rusi už tretí rok po sebe najpočetnejšou národnou skupinou účastníkov (85 ľudí), tento rok prečíslili Francúzov a Poliakov.
V porovnaní s minuloročným IJK bol tento medzinárodnejší, pretože sa ho zúčastnili Japonci, Vietnamci, Kórejčania, Afričania a Nepálčania. Tí poslední mohli prísť iba vďaka výraznej pomoci TEJO pri získavaní poľských víz – vo všeobecnosti je pre obyvateľov Nepálu ťažké získať európske víza. Kórejčania silno lobovali za IJK 2007 v Busane (Kórei), človek mal občas dojem, že záležitosť s výberom kongresového mesta je už definitívne rozhodnutá.
Vietnamská esperantská mládežnícka organizácia (VEJO) sa stala krajinskou sekciou TEJO – tak bolo rozhodnuté počas jedného zo zasadaní výboru TEJO. Ďalším dôležitým výsledkom týchto zasadnutí bola voľba nového vedenia TEJO, o čom už Libera Folio informovalo (v esperante).
Nepochybne ma potešilo zvolenie členky nášho klubu a exspoluobyvateľky toho istého mesta Valentiny Sidorovej a tiež ďalších mojích priateľov. Poznám ich schopnosti a verím v akcieschopnosť nového vedenia. Nech sa im darí!
Jednu z najzaujímavejších prednášok predniesla poslankyňa Európskeho parlamentu Małgorzata Handzlik, ktorá stručne hovorila o parlamentných štruktúrach v Európskej únii a detailnejšie o jazykovej situácii v Europarlamente a jej (podľa môjho názoru) vynikajúcej činnosti v prospech esperanta na parlamentnej pôde.
Inšpirujúcim, emotívnym a dojemným bolo vystúpenie pána Ecua Mijošiho, ktorý rozprával o svojom živote od mladých rokov až po súčasnosť, o problémoch s osobnou odvahou, obchodom a dohovorením sa s cudzincami. Veľká časť jeho prednášky bola venovaná esperantu: ako sa stretol s týmto jazykom, ako sa ho začal učiť a ako sa ho učil, čo všetko robí pre jeho napredovanie v Európe. Dokonca aj mňa, roky bojujúceho za esperanto, táto otvorená a osobná spoveď nanovo inšpirovala a povzbudila k ešte odhodlanejšej snahe rozširovať náš jazyk.
Veľmi som sa potešil aj trochu začudoval, akú dôležitú úlohu dnes hrá internetový projekt lernu.net v prostredí mladých esperantistov. Zdá sa, že takmer všetci ho poznajú a mnohí sa pomocou neho začali esperanto učiť, používajú ho na zlepšenie svojich jazykových zručností a komunikáciu so svojimi priateľmi z celého sveta. Pred štyrmi rokmi, keď sa skupina E@I iba tvorila, bolo ťažké predstaviť si takýto úspech jej projektov.
Výsledkom spolupráce medzi E@I, TEJO kaj ILEI je aj seminár pre mladých učiteľov esperanta „Flugiloj de malfacila vento“ (Krídla víchrice), rozdelený na gramatické a didaktické časti. Nezúčastnil som sa žiadnej z nich, o seminári teda viac napísať nemôžem. Nedajú sa však prehliadnuť profesionálne spravené príručky pre budúcich (a súčasných puntičkárskych) učiteľov esperanta. Príručky, ktoré boli znovuvypracované špeciálne pre spomínaný seminár, sa dali kúpiť v kongresovom libroserve 1) a čoskoro ich bude možno objednať vo veľkých libroservách (najprv u UEA). Odporúčam!
Musím priznať, že z kongresu som sa vrátil s obnoveným nadšením pre snaženie pre a prostredníctvom esperanta (medzi iným podniknem ešte jeden pokus spojiť na internete mladých esperantistov zaujímajúcich sa o ochranu životného prostredia a možno sa našej neformálnej internetovej asociácii podarí, že budúcoročné IJK v Sarajeve bude ešte viac zelené). Dúfam, že to isté zažili aj iní esperantisti!
(Prevzaté z Libera Folio)
—
1) Libroservo (knižná služba) – v esperantskej hantýrke stánok na podujatiach, alebo zásielková služba, kde sa dajú kúpiť (väčšinou) esperantské knihy, CD-čka, a pod.
—
Pozrite si tiež:
fotogalériu,
reportáž na sarissky.blog.sme.sk.