S najväčšou pravdepodobnosťou ste už o Projekte o efektívnej komunikácie počuli, ale pre istotu Vám ho ešte raz priblížim. Vznikol v spolupráci organizácií Erasmus+, TEJO (celosvetová esperantská mládež) a niekoľkých jej krajinských sekcií vrátane tej slovenskej (SKEJ). Jeho cieľom bolo vytvorenie nástrojov na efektívne prezentovanie neziskových organizácií či už externe k verejnosti, alebo interne k svojím členom. Podľa môjho skromného názoru sa to aj napriek menším prekážkam podarilo.
Projekt pozostával z celkovo štyroch podujatí, a práve to posledné (na ktoré sa sústredí tento článok) sa pred nedávnom konalo v Bratislave. Šlo o tzv. multiplikačné podujatie. Úlohou tohto stretnutia bola prezentácia výsledkov projektu, ale súčasťou programu boli aj iné zaujímavé celky.
Podujatie bolo celkovo trojdňové. Začalo sa v piatok popoludní exkurziou po malebnom centre nášho hlavného mesta. Mohla sa ním však pokochať bohužiaľ len tá časť zúčastnených, ktorí prišli v predstihu. Ja sama som sa pripojila až na jej konci, ale veľmi ma potešili známe tváre patriace mojím esperantským priateľom, ktorých často nevidím, keďže žijú v rôznych kútoch sveta.
Po exkurzii nasledovala spoločná večera v tradičnom slovenskom duchu, kde sa nás stretlo už o niečo viac. Mnohí z prítomných po prvýkrát ochutnali typické slovenské halušky a väčšine aj veľmi chutili. Každopádne nie každý dokáže oceniť chuť bryndze (zvláštni ľudia). Po večery sme sa vybrali do hostela, kde časť ľudí pokojne zaľahla, druhá šla okúsiť nočný život našej metropoly a my organizátori sme sa pobrali k našej predsedníčke, ktorá nám láskavo (ako rodená Bratislavčanka) poskytla nocľah.
Najdôležitejšia časť programu sa odohrala v nasledujúci deň, a teda v sobotu. Bolo to v centre mesta v budove Quo Vadis, ktorej sme vďačili za krásne priestory ideálne pre naše potreby. Začalo to už vyššie spomínanou prezentáciou výsledkov projektu (samozrejme až po výdatných raňajkách a príchode miestnych), ktorá bola v angličtine kvôli zúčastneným nehovoriacich esperantom. Takéto podujatia musia totiž zasiahnuť čo najširšie publikum aj mimo kruhu zodpovedných organizácií. Prezentácia v podaní predsedu TEJO bola zaujímavá a na svojom konci zožala zaslúžený zvučný potlesk.
Ďalej na nás čakal obed a jazykovo kultúrny festival, kde nám všetci predstavili svoje rodné krajiny ich jedlo, pitie, jazyk, kultúru apod. Medzi krajinami bolo napríklad aj Taliansko, Belgicko, Katalánsko, Nemecko atď. Nasledovali 2 simultánne workshopy jeden pre slovenskú, druhý pre esperantskú časť prítomných. Ja som sa zúčastnila tvorby plagátov v aplikácií Canva a bolo to skutočne poučné. Teraz ju využívam snáď aj každý týždeň. Po tejto časti sme opustili budovu Quo vadis a vydali sa na hrad (nanešťastie sa rozpršalo), po čom nasledovala už len večera v hosteli.
Počas večere bol v podstate voľný program, kde sme sa mohli medzi sebou príjemne porozprávať či už so starými známymi, alebo novými tvárami. Medzi nami bol napríklad aj tvorca aplikácie Amikumu, ktorú využívajú tisícky esperantistov po celom svete. Zábava sa ťahala až do noci a jej súčasťou bola aj ochutnávka nášho slávneho Tatranského čaju.
V nedeľu sa program oficiálne skončil. Ja som odchádzala veľmi skoro ráno, preto som už nikoho nestretla. Veľa ľudí však predtým ako sa ich cesty rozišli, navštívili Viedeň. Celé podujatie a zároveň aj projekt rozhodne dopadol nad naše očakávania.
Paulína Jalakšová