Po úspešnom zvolení Slovenskej esperantskej mládeže (SKEJ) ako organizátora kongresu sa vedenie našej organizácie rozhodlo prežiť jeden z najchladnejších víkendov tejto zimy v budúcom kongresovom meste, v Liptovskom Hrádku.
Ako prvé sme navštívili vedenie Strednej odbornej školy lesníckej. Toto stretnutie pre nás bolo dôležité, nakoľko sme si ho vyhliadli ako kongresové miesto. Mali sme možnosť predstaviť našu organizáciu, víziu kongresu, ako aj naše potreby. Následne sme navštívili rôzne typy učební, ktoré kandidujú ako potenciálne programové miestnosti. Obhliadli sme aj internát, ktorý je súčasťou areálu školy, ako aj telocvičňu, aby sa mali účastníci kongresu možnosť hýbať. Zo stretnutia sme odišli nadmieru spokojní, nakoľko sa nám táto nádherná stredná škola potvrdila ako hlavné miesto konania kongresu (od ubytovania, stravy až po väčšinu programu).
Ako druhá aktivita v poradí tohto vysoko produktívneho víkendu ostávalo stretnutie s vedúcou susedného internátu (asi 5 minút pešo od hlavnej „kongresovky“) , ktorá nám okrem krásneho ubytovania a príjemného stretnutia, poskytla možnosť vidieť ďalšie krásne spoločenské možnosti. Nadchli nás natoľko, že sa nakoniec nevieme rozhodnúť, kde sa ktorý program uskutoční.
Obed sme si dopriali v susednom meste a to konkrétne v Liptovskom Mikuláši. Nakoľko by sme radi uskutočnili Jazykovo-kultúrny festival práve na jeho Námestí osloboditeľov, nechýbalo ani podrobné preskúmanie jeho kvalít, ako aj prechádzka po okolí vo veľmi mrazivom počasí. Nakoľko sa členky nežnejšieho pohlavia nášho vedenia veľmi sústredili na spoznávanie mesta, neuniklo im ani množstvo sekáčov a v jednom z nich si dopriali minúty šťastia strávenými prezeraním šiat. Aby sme Tomáš a ja neostali príliš otrávení, dopriali sme si aj šnúru po miestnych kaviarňach a reštauráciách a našej „neliptovskej“ časti vedenia sme ukázali, aké kvalitné podniky boli súčasťou nášho stredoškolského obdobia.
Podvečer sme sa zastavili v podniku „Diera do Sveta,“ ktorý, okrem iného, zvykne organizovať prednášky na témy, z ktorých mnohé sú blízke aj nášmu hnutiu a srdcu. Možno práve s týmto zaujímavým centrom nájdeme spoločnú reč a zorganizujeme zaujímavé predkongresové aktivity ako súčasť efektívneho regionálneho marketingu.
Večer sme strávili v kruhu našich kamarátov a podarilo sa nám nabrať ako kongresovú barmanku, tak aj skvelú tanečnicu. Okrem iného sme nezabudli ani na tohtoročnú Letnú esperantskú školu, kam sa snažíme pritiahnuť aj niektorých našich známych.
V sobotu sme sa rozhodli byť o čosi športovejší a tak sme si spravili krátku exkurziu v krásnej liptovskej prírode. Okrem iného sme si spestrili program typickým slovenským jedlom a nezabudli sme ani na cukráreň, nakoľko má naša predsedníčka veľmi rada zákusky (kvôli čomu nezostala len pri jednom). Popri príjemnom sme stihli dať dokopy aj nápady k Erasmus+ projektu o organizácii podujatí s tematickým programom a snažili sa nájsť čo najviac prepojení s našim kongresom.
Napriek tomu, že sme precítili, aká dokáže byť severoslovenská tatranská zima krutá, spokojní vďaka efektívne strávenému víkendu sme nasadli do vlakov smerom k našim obľúbeným hlavným mestám (Bratislavy a Prahy).
Nakoniec môžeme len dodať, že nás čoskoro čaká druhé kolo dôležitých stretnutí, rovnako ako ďalšie, už väčšie, stretnutie organizátorov ako súčasť SKEJ víkendu, ktorý sa uskutoční po tohtoročnom IJK a Letnej esperantskej škole v šarmantnom liptovskom regióne.
Léon Kamenický
Pěkně, těším se na další informace 🙂 Snad se vše povede a v roce 2019 se tam uvidíme (a já už budu konečně umět více, než pár vět 😀 )
tak ako to ide s učením esperanta? 🙂