Press "Enter" to skip to content

TER 2017 (Celoslovenské esperantské stretnutie) – Slová vďaky pre radu starších

19.-21.máj bol jedným z tých ultra príjemných víkendov kedy sa človek v priebehu 2 dní priblíži vesmíru, kultúrne sa obnoví a naplní svoju nádržku idealizmu v spoločnosti ľudí, ktorí veria v silu ľudskosti. A to všetko len za 2 euríčka, (slovom dve) ktoré som ako členka SKEJ zaplatila ako účastnícky poplatok.

Partizánske nás privítalo príjemnou jarnou atmosférou, ako aj počasím. Väčšina programu sa odohrávala v miestnej hvezdárni, kde sme už prvý večer mali možnosť ponoriť sa do tajov kozmu. Možno to bolo výborné vínko a možno aj pocit pokory vyplývajúcej z nepatrnosti našej planéty vo vesmírnom nekonečne, no prvý večer pre niektorých zo zúčastnených vyústil nocou v znamení filozofických debát. Tentokrát to však nebolo o plánovaní fina venko, ale o tom, čo to pre nás znamená „byť esperantistom“. Zamysleli ste sa už niekedy nad touto otázkou vy?

Sobota bola odštartovaná reportami miestnych klubov ako i celoštátnych organizácií a ja osobne som sa nevedela ubrániť obdivu a rešpektu pred tým, čo všetko slovenskí esperantisti robia každý mesiac. Na dôkaz esperantskej vytrvalosti sme s Peťom ako predsedovia krajinských sekcií SKEF a SKEJ zasadili Esperanto-strom v parku, ktorým je Partizánska hvezdáreň obklopená. Keď sa budete vyskytovať v danej oblasti, nezabudnite ho, prosím, poliať 😊

V sobotu popoludní sme sa vydali na exkurziu do múzea A. S. Puškina v Brodzanoch. Toto múzeum je situované v krásnom veľkom parku, ktorý dodal exkurzii nádych oddychu. Za zmienku určite stojí aj večerné divadlo a koncert Georga Hanzlika. Pre mňa osobne to bol zatiaľ najlepší esperantský koncert, ktorý som za môj 5-ročný esperantský život zažila. Bohatý na atmosféru, emócie, profesionalitu, ako aj spoločný spev. Nasledovalo dopíjanie vínnych zásob a voľná zábava, nie však až taká divoká, aby nám zabránila užiť si ešte nedeľnú dávku prednášok a Esperantský kvíz.

Hoci som počas víkendu pociťovala hrdosť voči slovenskému hnutiu a podujatie radím medzi tie výborné, cestou domov som pociťovala istú dávku beznádeje. Aj napriek tomu koľko máme aktívnych nadšencov a koľko činností v kalendári, mám pocit akoby si to slovenskí esperantisti zabudli užívať. Zdá sa, že zabudli, že Esperantský svet je miestom spoznávania, otvoreného rozhovoru, tolerancie, skúmania ľudskosti a radosti. Zabudli, že to nie je práca, ale dar. Dúfam, že energia a nadšenie, ktorú aktuálne pociťujem z predsedníctva SKEJ aj zvyšku hnutia pripomenie prečo sa vlastne stali Esperantistami. Radi by sme vám tento pocit navrátili za všetky tie skúsenosti a príležitosti, ktoré ste nám doposiaľ sprostredkovali. Ďakujeme.

Žeňa Belková

Be First to Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *