Press "Enter" to skip to content

TER 2015

S minimálnou slovnou zásobou, ale veľkým odhodlaním som sa ako čerstvá členka SKEJ dostala na TER. Pomáhala som pri príprave registrácie, a tak som mala možnosť vidieť všetkých už pri príchode. Väčšina ľudí sa poznala z predchádzajúcich udalostí a nadšene sa zvítavala. Aj ja som sa zapojila, dokonca si vyslúžila aj uvítacie objatie.

Program sa začal niekoľkými paralelnými akciami, ja som sa zúčastnila Kurzu (ne)pečenia. Bolo skvelé začať zľahka v skupine, ktorá bola aktívnou esperantom hovoriacou generáciou ešte za minulého režimu. Všetko mi trpezlivo vysvetlili a aj vyspovedali, kto to vlastne som. Príjemne ma prekvapilo, keď som počas večere zistila, že väčšina si vybrala vegetariánsku stravu (menej ma potom šokovalo, že existuje takto špecializovaný aj časopis). Nasledovalo zoznamovanie, kde som teda verejne priznala, že sa so mnou v Esperante asi neporozprávajú, ale zároveň som bola prekvapená, ako veľa som napriek tomu dokázala porozumieť z ich príbehov. Ochutnávanie vína a iných sladkých či slaných dobrôt z bufetu malo taký úspech, až sa natiahlo do neskorých alebo radšej skorých hodín. Sobota sa niesla v znamení Štúra, nielenže sme si vypočuli skvelú prednášku o jeho živote a práci, ale mali sme možnosť najvštíviť aj jeho múzeum v Modre. Poobednú siestu vystriedalo maľovanie na plátno, na ktorom sa nakonci dal nájsť kúsok tvorby každého z nás. Pozeranie nemeckého filmu s esperantskými titulkami otvorilo večerný program. Následne sa diskusia plynule zmenila na diskejo za piesne The Final Countdown. Až do toho večera som netušila, že existuje toľko piesní v esperante, na ktoré sa dá navyše aj tancovať a ani to, že La bamba v tomto svete je preslávený pojem. Bolo mi povedané, že keď prežijem tú, tak už prežijem všetko atypické na Esperante. I prežila som a tancovala až do rána. V nedeľu sa predstavovali esperanstké skupiny a projekty. Bolo skvelé dozvedieť sa, koľko vecí sa na Slovensku deje ohľadom učenia sa cudzích jazykov, aj vďaka cudzincom.

Obyčajne sú pre mňa ako introverta podobné akcie skôr výzvou, ale esperantský svet je v niečom iný. Cítila som sa neobyčajne dobre a spokojne. Tak možno na SES… 🙂

Jana Kováčiková

Be First to Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *