Heinz Fischer, ktorý sa minulý týždeň stal rakúskym prezidentom, je mnohoročný podporovateľ esperanta.

Prvý krát sa začal zaujímať o politiku, keď počul o II. svetovej vojne a nacistickej okupácii diskutovať rodičov, ktorí pred ním a jeho sestrou hovorili v esperante. Svoje detské roky prežil vo Viedni počas nacistickej okupácie a v tomto období zakúsil tieseň svojich rodičov. Preto, ako hovorí, má odpor proti totalite v sebe zakorenený.

"Môj otec a matka boli nadšení esperantisti," napísal Heinz Fischer esperantskému Celosvetovému kongresu 1992 vo Viedni, nad ktorým prevzal čestný patronát. V tom čase bol predsedom rakúskeho parlamentu. "Vždy som obdivoval myšlienku esperanta, ako jazyka spájajúceho národy," napísal.

"Hodné povšimnutia sú nie len skladba jazyka a jeho lingvistické ciele, ale aj jeho humanistická a integračná idea, pretože je postavená na správnom predpoklade, že ochota ľudí spolu komunikovať je najlepší spôsob riešenia problémov. Preto spoločný jazyk, ktorý obsahuje prvky dôležitých kultúrnych jazykov, znamená ohromný pokrok a teraz, rovnako ako predtým je žiadúce, aby táto myšlienka vyhrala a získala nových prívržencov a aby sa nie len spomínala v súvislosti s históriou robotníckeho hnutia, ale aj bola vzatá do úvahy ako koncept pre 21. storočie," napísal.

H. Fischer je členom Rakúskej socialistickej esperantskej ligy (ASLE), ktorá spolupracuje so Sociálnodemokratickou stranou Rakúska. ASLE bola založená po druhej svetovej vojne nebohým Franczom Jonasom, ktorý sa sám neskôr stal rakúskym prezidentom. V roku 1970 F. Jonas prednášal na slávnostnom otvorení 55. Svetového kongresu vo Viedni, nad ktorým prevzal čestný patronát.

H. Fischer bol tiež dlhé roky predsedom rakúskej odbočky Priateľov prírody (Naturfreunde), ktorej oficiálne jazyky sú nemčina a esperanto. V esperante vydávajú časopis La Migranto (Vandrovník). Ich cieľom je turistika ohľaduplná k životnému prostrediu, sociálne efektívny regionálny rozvoj a aktívne ekologické vzdelávanie, a tiež ponúkajú databázy ekologického cestovania a ubytovní Priateľov prírody.

Počas prezidentských volieb sa jazykové znalosti stali horúcou témou v Rakúskom rozhlase. Fischerova protivníčka, Benita Ferrero-Waldnerová, je prekladateľka a chválila sa znalosťou 5-tich jazykov, ktoré jej umožňujú komunikovať s hlavami 101 krajín v ich úradnom jazyku. Trocha ironicky poznamenala, že H. Fischer ovláda iba nemčinu a angličtinu.

A čo si H. Fischer myslí o esperante dnes? V priebehu prezidentskej kampane odpovedal Rakúskej esperantskej mládeži: "Medzičasom sa angličtina stala najznámejším jazykom EÚ, ale či sa v budúcnosti stane oficiálnym jazykom, je nejasné a záleží to na tom, či bude prijatá jednotlivými členmi. Avšak v napredovaní esperanta v každom prípade vidím zmysel a veľmi by som sa tešil, keby sa stalo významným na európskej úrovni."

"Preto tiež vítam urýchlenie napredovania esperanta v Rakúsku, aby sa šance tohto jazyka v zjednocujúcej sa EÚ stali skutočnými," uzavrel.

(Prevzaté zo spravodajského servera gxangalo.com)